VODY TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU

Autor: Ing. Miroslav Zontág, Ružomberok 2002

Tatranský národný park (ďalej: TANAP) sa rozkladá na území s výmerou 74 111 ha a jeho ochranné pásmo má rozlohu 36 574 ha. Je to u nás historicky najstarší vyhlásený národný park (vyhlásený v roku 1948). Predstavuje ucelený komplex prírodného prostredia od zóny podhorskej až po alpínsku zónu. Typický obraz a súčasnú štruktúru tatranskej oblasti vymodelovala glaciálna (ľadová) doba. Územie národného parku je súčasťou strechy Európy a je charakteristické ako pramenná oblasť mnohých vodných tokov. Podľa Špitzkopfa (1984) tektonický vývoj Tatier, najmä priebeh hlavného hrebeňa, ovplyvnil aj vývoj riečnej siete a konštatuje, že v konkávnych prehnutiach vznikli väčšie povodia s lepšie vyvinutou sieťou dolín, ako napr. povodie Belej a Bialky s Javorinkou. Naopak, v konvexných vydutiach autor uvádza viaceré dlhé a úzke údolia, resp. povodia hruškovitého tvaru, ako napr. povodie Studeného potoka v oblasti Javoriny, ktorého šírka povodia je 4,5 km , no na úpätí pohoria len 1 km. Medzi najtypickejšie útvary pozostatkov glaciálnej doby celkom iste patria naše jediné prirodzené jazerá - plesá. Na území TANAP-u sa nachádza 130 plies, pričom v Západných Tatrách je 20 a priamo vo Vysokých Tatrách je 110 plies. Vo vápencových Belianských Tatrách sa plesá nenachádzajú. ako už bolo vyššie spomenuté, tatranské plesá sú ľadovcového pôvodu, ktoré vznikli vo vyhĺbených glaciálnych kotloch (kary), ktoré postupne zaliala vody z topiacich sa ľadovcov. Prehľad o najväčších 10 jazerách (nad 5 ha) udáva tabuľka:

Väčšina tatranských plies však vzhľadom na svoj charakter, fyzikálno - chemické vlastnosti vody, kyslíkovú bilanciu a úživnosť nie je vhodná pre rybiu obsádku. Napokon, plesá ani nikdy neboli prirodzene oživené rybami. V minulosti však prebehli rôzne pokusy o introdukciu najmä lososovitých druhov, ktorá viac - menej v dnešnej dobe nemá už význam. Je však zaujímavé spomenúť, že napriek značným klimatickým a hydrobiologickým zvláštnostiam a predovšetkým odlišnostiam sú niektoré tatranské plesá doposiaľ oživené rybami, počnúc prvými introdukciami v 19. storočí. Tak napríklad Veľké Hincovo pleso, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 1946 m.n.m. je osadené pstruhom potočným (Salmo trutta morpha fario). Zrejme ide o najvyššie položenú vodnú plochu u nás, kde sa nachádzajú ryby. Kvantita pstruha potočného je tu však neznáma. Nižšie, cca o 400 m, sa nachádza Popradské pleso, ktoré je taktiež oživené pstruhom potočným, dorastajúcim do max. dĺžky 280 mm. Maximálnu hmotnosť dosahuje vo veku 3 + 221g. Jedince z Popradského plesa možno vidieť na nižšie uvedených obrázkoch:

Za najznámejšie pleso, ktoré je oživené hneď niekoľkými druhmi rýb je isto považované Štrbské pleso, ktoré dodnes predstavuje lokalitu s pravdepodobne najčistejšou genetickou formou síha veľkého - marény (Coregonus lavaretus maraena). Okrem iného sa v Štrbskom plese vyskytuje aj pstruh potočný, šťuka severná (Esox lucius), hlavátka podunajská (Hucho hucho), plotica červenooká (Rutilus rutilus), ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis) a xantorická forma jalca tmavého (Leuciscus idus). Je to pravdepodobne najlepšie osídlené pleso a to hneď niekoľkými druhmi rýb. Čo je zaujímavé, v plese sa veľmi darí plotici a ostriežovi. Je to však dané stupňom eutrofizácie vodnej nádrže, ktorá však zhoršuje kvalitu vody inak oligotrofného prostredia. Pod Štrbským plesom bolo v roku 1905 sa popri výstavbe terajšieho hotela Baník zahradilo odtokové územie bývalého rašeliniska a umelo sa presmeroval potok Mlynica do Nového Štrbského plesa, v ktorom sa takmer ihneď udomácnil pstruh potočný. Nevhodné pomery vodného prostredia však naznačujú, že nemožno očakávať rozmach jeho populácie, pretože neustále zvyšovanie pH a dlhá tatranská zima sú prekážkou v rozvoji akéhokoľvek salmonida. Zaujímavosťou tejto lokality je identifikácia nového druhu - plotice červenookej, ktorá sa do umelého jazera dostala pravdepodobne vtáctvom alebo umelým vysadením. Medzi ďalšie plesá, ktoré sú oživené rybami možno zaradiť už len Jamnické plesá v závere Jamnickej doliny a Jamské pleso na úpätí Kriváňa. Predpokladá sa výskyt jedine pstruha potočného. V súčasnosti však uskutočňuje SAV, parazitologický ústav Košice ichtyoparazitologický prieskum tatranských plies v rámci špeciálneho grantu, ktorý snáď "posunie" ichtyologický výskum tatranských plies ďalej.

Z hľadiska ichtyologického hodnotenia vodných tokov TANAP-u možno konštatovať, že takmer výlučne sa jedná o horskú zónu a typické pstruhové pásmo. Podľa Špitzkopfa (1984) je najväčší výskyt pstruha potočného zaznamenaný v Ľadovom potoku, ktorý tvorí prítok Popradského plesa a kde sa pstruh aj prirodzene rozmnožuje a čom svedčia aj neresiská niektorých jedincov v potoku už v polovici septembra. Potravu pstruhov v Popradskom plese väčšinou tvoria vodné bezstavovce a nálet v lete.

Keďže správu lesov na území TANAP-u vykonávajú Štátne lesy TANAP-u (ďalej: ŠL TANAP), vyplývala im aj zo zákona č. 102/63 Zb. o rybárstve povinnosť obhospodarovať aj vodné toky na území národného parku, vyhlásené ako rybárske revíry. V zmysle platnej koncepcie ochrany a tvorby prírodného prostredia TANAP-u z roku 1964 sa stanovilo nasledovné zatriedenie a využívanie vodných tokov a plies:

1. Chránené rybie oblasti bez zásahu technickou úpravou, bez zarybňovania a bez regulácie rýb:
   1. Ľadový potok nad Popradským plesom a potok Krupá od Popradského plesa po sútok s Hincovým potokom,
   2. Hincov potok v celej dĺžke,
   3. Veľký Studený potok od prameňov po cestu Slobody,
   4. Potok Javorinka od prameňov po obec Javorina,
   5. Biely Váh od prameňov po cestný most Štrba - Važec.
2. Chránené rybie oblasti s umelým zarybňovaním:
   1. revír č. 774 Tichý potok od cestného mosta na Podbanskom po pramene a potok Kôprová od ústia po pramene,
   2. revír č. 731 Poprad od hranice TANAP-u po pramene a všetky vodné plochy a vodné toky v povodí Popradu na území národného parku. Tu zaraďujeme všetky významné vodné toky na juhu Vysokých Tatier, ako Mlynica, Velický potok, Červený potok, Studený potok, Skalnatý potok, Biela Voda, Slavkovský potok, Čierna voda. Z Belianských Tatier je to potok Biela.
   3. Revír č. 657 Javorinka - od štátnej hranice s Poľskom po pramene.
   
3. Plesá a potoky, ktoré slúžia ako lokality pre odlov generačného materiálu pre Stredisko genofondu rýb vo Východnej:
   1. Nové Štrbské pleso
   2. Biely Váh od cesty Važec - Tatranská Štrba po Stredisko genofondu rýb ŠL TANAP-u,
   3. Potok Javorinka od Podspádov,
   4. Ždiarska Biela voda od zotavovne Tatra v Ždiari po Kardolinu,
   5. Iné toky podľa potreby
   
4. potoky určené pre športový lov rýb na hosťovacie povolenia:
   1. Biely Váh, revír č. 607 od cestného mosta pri Stredisku genofondu rýb vo Východnej po sútok Bieleho a Čierneho Váhu pri Kráľovej Lehote,
   2. Ždiarská Biela Voda od zotavovne Tatra v Ždiari po most pri bývalom táborisku pri Kardoline.
   

Medzi Chránené rybie oblasti v ochrannom pásme národného parku patria v oblasti Oravy a Liptova tieto rybárske revíry:

• Revír č. 317 potok Bystrá, od ústia do Belej po pramene a potok Kamenistá od ústia po pramene.
• Revír č. 368 Jalovecký potok od horného okraja obce Jalovec po pramene.
• Revír č. 440 Račkov potok od prehradenia v ústi Račkovej doliny po pramene.
• Revír č. 468 Smrečianka od cestného mosta nad obcou Žiar (zastávka SAD) po pramene.
• Revír č. 478 Studený potok v úseku od ústia potoka Blatná pri obci Habovka po pramene.
• Revír č. 480 Suchý potok od cestného mosta L.Matiašovce-Zuberec po pramene.

Chov rýb, ochrana genofondu

Aby bola zaručená optimálna rybnatosť vodných tokov tečúcich na území TANAP-u a aby mohli Štátne Lesy TANAP-un dôsledne zabezpečovať výkon rybárskeho práva v území so stupňami ochrany 2 až 5 podľa zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a podľa platných rybárskych predpisov, bolo v rokoch 1950 - 1952 vybudované zariadenie na odchov násad pôvodných druhov rýb, z nich predovšetkým pre lososovité druhy pod názvom Stredisko genofondu rýb vo Východnej, ako účelové zariadenie ŠL TANAP-u.

Charakter rybničného zariadenia je typicky pstruhový s povrchovým odberom vody z Bieleho Váhu a prameňom, ktorý dotuje samostatnú zložku rybničného objektu - liaheň. Jednotlivé vodné nádrže sú zemného charakteru s prioritným využívaním prirodzenej potravy. Vzhľadom na početnosť násad možno konštatovať, že ide o polointenzívne až extenzívne hospodárenie. Liaheň má kapacitu cca 1 milión ks plôdikov a to pre potreby zarybňovania a produkcie vlastného generačného materiálu. Ročná produkcia násad rýb pre umelé zarybňovanie je pomerne nízka vzhľadom na charakter odchovu a málo kontrolovateľné podmienky a predstavuje zhruba hodnotu do 200 tis. ks rôčkov pstruha potočného. V minulosti odchovávané sivone americké a pstruhy dúhové sa už do vôd TANAP-u nevysádzajú z titulu ich zoologickej exotickosti. V minulosti sa tu odchovávala aj hlavátka a dobrý potenciál predstavuje rybničné stredisko pre uvažovaný záchranný chov síha veľkého-marény. Aby boli aspoň z časti pokryté finančné náklady na prevádzku rybničného hospodárstva, Stredisko sa v menšej miere zaoberá aj odchovom konzumného pstruha dúhového pre trh v ročnej produkcii cca 1 tony.

Záujmy ochrany prírody na území TANAP-u, popri ŠL TANAP-u, zabezpečuje aj Štátna ochrana prírody SR, Správa TANAP-u, ako jej to vyplýva z legislatívneho predpisu o ochrane prírody a krajiny. Z hľadiska ochrany genofondu rýb Správa zabezpečuje a spolupracuje na realizácií viacerých projektov, zameraných na ochranu tatranskej ichtyofauny, vodných tokov a plies. ako už bolo vyššie spomenuté, Správa v súčasnosti spolupracuje s Parazitologickým ústavom SAV v Košiciach na projekte ichtyoparazitologického výskumu ichtyofauny vybraných tatranských plies (Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Štrbské pleso a Jamské pleso) v porovnaní s ichtyoparazitofaunou Morského Oka vo Vihorlate. Správa sa podieľa aj na novom projekte ŠL TANAP-u, ktorý má zabezpečiť účinnú ochranu zvyškovej populácie síha veľkého marény v Štrbskom plese. Projekt manažmentu Štrbského plesa predpokladá elimináciu ostatných druhov rýb, najmä šťuky, plotice a ostrieža. Plánuje sa zriadiť záchranný odchov síha na Stredisku genofondu rýb vo Východnej, avšak je potrebné tento projekt prerokovať aj s rôznymi inštitúciami, zaoberajúcimi sa rybárstvom u nás, ako napr. Ústavom rybárstva a akvakultúry v Častej, so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, SAV ústavom zoológie v Bratislave alebo s PrF UK Bratislava. ŠOP SR v roku 2001 započala realizáciu Projektu mapovania rozšírenia inváznych taxónov rýb vo vodných tokoch vlastného územia NP a jeho ochranného pásma.

Záver

Vodstvo Tatranského národného parku predstavuje prírodné bohatstvo Slovenska. Preto právom je väčšina vodných tokov vyhlásená ako Národné prírodné rezervácie (ďalej: NPR), alebo sú súčasťou iných NPR - napríklad Tichý potok, Kôprový potok, Biela Voda, alebo Popradské pleso, Štrbské pleso a iné, kde platí 5-ty, teda najprísnejší stupeň ochrany prírody. Správa TANAP-u plánuje v budúcnosti pokračovať v projekte mapovania rozšírenia inváznych taxónov rýb, ako aj pokračovať v spolupráci s PU SAV Košice na ichtyoparazitologickom výskume rýb tatranských plies, ako aj na záchrane genofondu síha veľkého - marény. Medzi najdôležitejšie úlohy Správy TANAP-u bude nesporne patriť potreba revitalizácie vodných tokov a zabezpečenie retencie na mnohých územiach NP. Predovšetkým bude potrebné identifikovať a zmapovať všetky migračné bariéry, ktoré sú hlavným činiteľom znižovania rybnatosti tatranských potokov a riek. Prioritou Správy do budúcnosti, pochopiteľne ostáva, podpora prirodzeného neresu pôvodných druhov rýb a revitalizácia vodných tokov v súčinnosti s ochranou lesov.